Stretli sme sa už viackrát. Tentoraz ma však vo svojej divadelnej šatni privítal vyzretejší muž. S jasnými názormi a najmä – s pokojom v duši. TOMÁŠ MAŠTALÍR (35).

Máte povesť arogantného a namysleného. Čo si o tom myslíte?

Každý má právo myslieť si, čo chce. Nemám ambície vysvetľovať a obhajovať sa. Môj život nie je o tom, aby som viedol boj a neustále vyvracal, čo sa o mne tvrdí. Asi by som tým premrhal kopu času. A považujem to za zbytočné.

Nehovorte, že sa vôbec nezamýšľate, prečo to tak je!

Neviem to vysvetliť. Osobne ma pozná veľa ľudí, ale tých, čo poznajú len môj mediálny obraz, je, samozrejme, oveľa viac. S tým nič neurobím. A keďže to je vec, ktorú nemôžem vyriešiť, tak nemá zmysel sa ňou trápiť.

To je vonkajšia stránka veci. Ale aj vy ste človek z mäsa a kostí. Alebo ste naozaj odolný a len mávnete rukou?

Kedysi ma to mrzelo, najmä kvôli blízkym. Chvalabohu, aj oni zistili, že tie reči majú od pravdy poriadne ďaleko. Človek spočiatku zostane prekvapený, kde sa to berie a prečo. Snaží sa dopátrať, čo je za tým. Ja len chcem robiť si svoju prácu najlepšie, ako viem. Každý z nás žije tak, ako je v danej chvíli najlepšie schopný.

V akom životnom období sa momentálne nachádzate? Máte pocit, že sa vám darí, alebo sa, naopak, práve o niečo usilujete?

Pocity, ktoré aktuálne prežívame, sa vždy javia inak, ako keď sa po nejakom čase obzrieme späť. Hovorí sa, že človeka najviac dopredu posúvajú zlé skúsenosti a nezdary, skrátka veci, ktoré vnímame ako negatívne a dokonca nespravodlivé. Skutočne je to tak, že často zistíme, že to boli príležitosti na rast, že sme to potrebovali. Uvidím o nejaký čas, aké je toto obdobie a čo malo pre mňa znamenať.

A ako sa cítite?

Ďakujem, fajn. Prvý raz v živote je mi ľúto, že sa končí zima. Úplne som sa zbláznil do lyžovania. Doslovne. Celý  život som neznášal zimu a zrazu je to inak.

Pôsobíte pokojne. Asi je to naozaj tak.

Nielen to, ako sa cítime, ale aj to, ako sa budeme cítiť, je výsledok nejakého úsilia, práce na sebe. Je to naše rozhodnutie. Bez toho človek nie je vyrovnaný, nemá pokoj mysle či pocit uspokojenia. Za posledný rok a pol som získal iný pohľad na rôzne veci, začal som sa učiť upratovať v sebe a idem ďalej.

Dospeli ste do tohto stavu len ‚upratovaním‘ , alebo vás k tomu niekto alebo niečo dokopalo?

Sú veci, ktoré prežívame, a ak chceme zistiť, prečo sa nám dejú, tak ich analyzujeme a tým analyzujeme aj seba. Hľadáme príčiny, čo je na tom naša zásluha. No a, samozrejme, starneme, pribúdajú roky aj skúsenosti. Pohľad na život sa mení v každom životnom období. Stalo sa to aj mne a je to v poriadku, takto to má byť. Skúsenosti a zažité veci nás ovplyvňujú a menia naše myslenie a náhľad na realitu. Je len na nás, či sa rozhodneme pre negatívny, alebo pozitívny výklad. Som v období, keď sa snažím učiť hľadať vo všetkom pozitíva, aj v tom zdanlivo zlom, čo mi osud prihrá.